O mojej tvorbe

PhDr.  Katarína Szmudová, kurátorka, príhovor k výstave "Miroslav Bárdi. Maľba 2004 - 2009" v Múzeu SNP v Banskej Bystrici, jún 2009: 

"Reprezentatívny výber tvorby Miroslava Bárdiho dokumentuje, ako sa autorov umelecký prejav v ostatných rokoch explozívne vyvinul, a súčasne naznačuje, do akých nových dimenzií smeruje.

      Za závažnú súčasť v  kontexte jeho diela treba pokladať rozsiahly cyklus Balady, ktorý sa od roku 2004 postupne rozrastá a nenápadne rozčleňuje do vlastných vnútorných okruhov. Základným impulzom pre ich vznik boli zhudobnené pôvodné  príbehy, teda estetická hudobná forma. Pri jej transformovaní sa preto nezameral na naratívnu zložku a konkretizáciu, ale naopak na atmosféru, fluidum, ktoré vyjadril  vždy špecificky vybranou koloristickou skladbou. V jednotlivých dielach vyzdvihol farebné akordy, ktoré mu ladili  s vnímaním charakteristického zafarbenia zvuku ľudových hudobných nástrojov  alebo zafarbenia hlasu speváka. Figurálne a figuratívne prvky uplatnené vo funkcii symbolu vytvárajú pritom pointu diela a vedú pozornosť k priamemu spojeniu s jeho námetom. Ústredné motívy autor obopína  miestne príslušným prostredím, pričom na jednej strane ho stvárňuje v jednoznačne identifikovateľnej podobe, podľa typu balady však ponecháva na druhej strane  v bližšej neurčitosti pracovať fantáziu, pričom obe tieto tendencie dokáže i organicky prepojiť do významotvorného celku.

      Baladami nadväzuje Miroslav Bárdi na  svoje predchádzajúce i súčasné cykly z oblasti výtvarnej interpretácie hudby. Prejavuje sa ako citlivý, oduševnený poslucháč, a svoju oduševnenosť prenáša na plátno v spontánne vznikajúcich kompozíciách s bohato rozohranou  škálou farebných akordov a širokým rozsahom premenlivého maliarskeho rukopisu. V hľadaní možností transformácie melódie, rytmu, celej štruktúry hudobných skladieb pokračuje autor paralelne so svojou krajinárskou tvorbou a snáď z tejto súvislosti vyplýva, že z niektorých  hudbou inšpirovaných diel sa ozýva v konečnom dôsledku logika komplexnosti v utváraní prírody.

       Umelecká prax v stvárňovaní hudobných inšpirácií mu prináša naspäť ovocie nezvyčajne zrelých farieb naopak v oblasti, ktorej sa venuje systematicky a najviac, v krajinomaľbe. Ide v pravom zmysle slova o plnofarebné, sýte harmónie, ale nielen o ne. Umelec sa obracia stále viac ku svojej emócii, respektíve k vnútornému prežívaniu krajiny. V procese tvorby prechádza jeho pohľad na krajinu po zázname v plenéri  sústredenou prácou v ateliéri, kde je jeho métou dosiahnutie koloristickej a tvarovej vyváženosti výsledného diela. Jeho súčasná paleta sa ako nikdy predtým vyznačuje vysokou žiarivosťou, s následným efektom odvážnych kontrastov. Ako odozva hudobných motívov sa často odzrkadľujú rytmizované štruktúry v členení lesných porastov, rovnako i interakcia a reverzibilita jednotlivých krajinárskych plánov. V období ostatných piatich rokov sa Miroslav Bárdi  venuje dôverne známym scenériám z prostredia Kremnických vrchov, rodného Malohontu, Nízkych i Vysokých Tatier...V zásade sa neodkláňa od zobrazenia skutočných topografických vlastností terénu, jeho čaro však zhodnocuje v symbióze medzi dynamickým, sviežim rukopisom, emotívno-expresívnym koloritom, vzácne harmonickými kompozičnými riešeniami a vlastnou osobnostnou poetikou. Jeho súčasná maliarska tvorba predstavuje významný prínos v línii zameranej na zachytenie a hyperbolizáciu emocionálnych aspektov skutočnosti v jej rôznorodých fenoménoch.

       Ako bonus svojej jubilejnej výstavy predstavuje autor niekoľko lapidárne prostých, čiastočne polychrómovaných drevených sôch vytvarovaných pomocou sekerky a reťazovej píly, ktorými vzdáva poctu práci s drevom ako jednému z pilierov slovenskej ľudovej kultúry."    (PhDr. Katarína Szmudová)

***************

PhDr. Marianna Bárdiová, PhD., kurátorka, príhovor k výstave "Miro Bárdi – maľba" v Galérii na Tehelnej ulici vo Zvolene, apríl 2016

    "Výtvarný vývoj Mira Bárdiho mám možnosť sledovať od roku 1970, od  čias našich štúdií na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici až dodnes. Bola som svedkom postupného prehlbovania, premien i rozmachu jeho umeleckého, tvorivého a osobnostného rozvoja, ktoré sa prejavovali aj v jeho dielach. Obdivovala som jeho pôvabné realistické kresby historickej architektúry Banskej Bystrice, od ktorých dospel k súčasnej výstižnej majstrovskej skratke. Veľkým vývojom prešiel aj jeho maliarsky rukopis. Spočiatku sa venoval obľúbenej téme zátišia, štylizáciám starých tvarov a ľudových ornamentov. Neskôr prešiel na výrazovú formu abstrakcie a farebných úvah. Štúdium krajiny počas pobytov v prírode a kresliarske skice a záznamy ho čoraz viac priťahovali k tvorivému spracovaniu prírodných motívov a krajiny.     Dlhodobý záujem o hudbu a ľudové piesne ho popri krajinárskej tvorbe priviedol aj k  uchopeniu hudby maliarskymi prostriedkami s osobitným zreteľom na stredoslovenské ľudové balady. V súčasnosti vytvoril niekoľko maliarskych kompozícii s historickou tematikou.

    Po ukončení pedagogického výtvarného pôsobenia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v roku 2005 sa mohol svojej umeleckej práci začať venovať naplno. To mu umožnilo často cestovať za námetmi a pracovať v plenéri. Časový priestor mu umožnil pracovať aj na väčších formátoch. Priebežne sa venoval aj užitej grafike a ilustráciám, viaceré jeho diela boli publikované v katalógoch k výstavám, v časopisoch alebo knihách. V poslednej dobe cítil potrebu vyjadriť sa aj priestorovo a blízky vzťah k drevu vyústil do vytvorenia niekoľkých drevených polychrómovaných sôch. Dve z nich autor predstavuje aj na tejto výstave.

    Výstava Mira Bárdiho je koncipovaná ako prehľad tvorby prevažne z posledných 12 rokov, odkedy pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní.

    Téma balád v maliarovi dlho dozrievala. Podnietil ju Bárdiho záujem o autentický folklór. Slovenské ľudové balady ho oslovili nielen z hudobného hľadiska, ale aj ako literárne výpovede určitých životných príbehov a situácií. Stvárnenie však už nie je záznamom autentického príbehu, holého faktu tragédie a smútku, ktorý v baladách zvyčajne býva, ale reakciou na umeleckú formu ľudovej tvorby a krásu interpretácie hraných a spievaných balád. Aj preto maliar volil výraznú farebnosť, prekvapivé kompozičné riešenia so zvýraznením výtvarných znakov, s dejovým i časovým prelínaním. Literárny vedec a básnik prof. Viliam Marčok sa v liste umelcovi z 24. augusta 2006 vyjadril, že „balady, osobitne Kubincova balada, ho nadchli moderným minimalistickým stvárnením témy piesne v krajine a že tu naplno realizuje potrebu previdieť za povrch viditeľného a prchavého.“ Mira Bárdiho zaujala nielen prirodzená muzikalita Juraja Kubinca z Utekáča, ale aj príjemná mäkká farba hlasu a hudobné umenie Igora Danihela zo Zvolena. Práve Balada z Borovín v jeho podaní umelca inšpirovala k namaľovaniu rovnomenného obrazu, ale aj obrazu Danihelova balada.

    Krajinársku tvorbu predstavujú obrazy väčších i menších formátov. Krajina – a špecificky slovenská krajina z rozličných častí Slovenska - ho očarúva vo všetkých ročných obdobiach i častí dňa. Na výstave sú témy z Vysokých aj Nízkych Tatier, Kremnických hôr, Veľkej Fatry a Podpoľania. Vyberá si veľkolepé celky, ale všíma si aj detaily, ktoré organicky komponuje do celku. Netvorí však iba záznam alebo štylizáciu videného v rozličných typoch krajiny. Niektoré obrazy vznikli priamo v pléneri, iné v ateliéri na základe kresliarskych štúdií a vizuálnej pamäte. Pri dotváraní obrazov v ateliéri vkladá do nich zapamätané zážitky, precítenú atmosféru okamihu, ale aj súvislosti a nadväznosti s poznaným. Aj preto v jeho krajinách kontextuálne cítiť ich históriu a premeny poznačené časom i človekom. Tento účinok dosahuje vybranými výtvarnými maliarskymi prostriedkami a technikami olejomaľby a akrylu: skúsenosťami prevereným vrstvením a prekrývaním farieb, dotykom a prelínaním plôch, kombinovaním tvarov a farieb sústreďuje pozornosť na tematické akcenty a vytvára komplexný priestor naplnený vizuálnym a myšlienkovým obsahom, tvarmi, výraznými farbami, svetlom a atmosférou. Tieto obrazy sú výsledkom prepojenia vizuálnych inšpirácií s vlastnou fantáziou a najvnútornejšími osobnými pocitmi. Profesor Viliam Marčok sa v citovanom liste vyjadril aj k  tejto tematike. Napísal, že Bárdi je „maliar prírody, uprostred ktorej je najautentickejšie sám v sebe a pri sebe.“ Dodal, že na „jeho obrazoch prírody ho fascinuje dramatizmus a že v týchto polohách je už nielen obdivuhodne zručný maliar, ale v pravom zmysle aj filozof prírody a života.“

    Život umelca v Malachove a zamýšľanie sa nad zaujímavými faktami z histórie jej okolia, kde boli v stredoveku druhé najväčšie bane na ortuť, viedlo k vytvoreniu kompozície Malachovská banská cesta, ktorá kedysi viedla z medenej Banskej Bystrice cez Malachov a Malachovskú ortuťovú dolinu do zlatej Kremnice. Ďalší obraz je venovaný tajomnej dominante nad Malachovskou dolinou – skalnému bralu Velestúr s jeho starou slovanskou históriou. K vytvoreniu kompozície Jánošík v Klenovci inšpirovala autora skutočnosť, že rodina Bárdiovcov žila a pôsobila od 17. storočia v Kokave a Klenovci, kde sa v tom čase príležitostne pohyboval aj Juro Jánošík. A tak nie je vylúčené, že si spolu posedeli pri poháriku. K týmto obrazom je možné priradiť aj stvárnenie témy Od Bystrici po Zvolen, čo možno chápať ako vzťah týchto miest v minulosti a ich blízkosť v súčasnosti. Tento obraz Miro Bárdi namaľoval špeciálne pre túto výstavu. Spomínané kompozície predstavujú autorovu osobnú voľnú ilustráciu histórie, myslenú humorno-vážne.

    Na záver uvediem citát literárneho vedca Alexandra Matušku z roku 1978: „Nijaký maliar nemaľuje pre slepých, nijaký hudobník nekomponuje pre hluchých, nijaký básnik nespieva pre seba a nijaký spisovateľ nepíše sebe. Maliarske dielo chce byť videné, hudobné chce byť počuté, slovesné chce byť čítané. Každé umelecké dielo je vo svojom východisku čosi individuálneho (stvoril ho jednotlivec), no v dôsledku čosi spoločenského (obracia sa k ľuďom). Chce pôsobiť a vplývať na čo najväčší okruh ľudí.“     (PhDr. Marianna Bárdiová, PhD.)